Preprava nebezpečných zásielok

Čo znamenajú nebezpečné predmety?

Nebezpečné predmety sú materiály, ktoré počas prepravy predstavujú riziko pre zdravie, bezpečnosť, majetok alebo životné prostredie.

Nebezpečné predmety sa nachádzajú všade okolo nás a zahŕňajú mnoho vecí každodenné potreby. Produkty ako aerosóly, magnety, bielidlá, batérie a dobíjacie batérie, chladiace kvapaliny, lepidlá a dokonca aj parfémy môžu predstavovať počas prepravy veľké riziko. Každý z nás to určite pozná z vlastnej skúsenosti, napr. na letiskovej bezpečnostnej kontrole pred odletom. Nebezpečné veci sú rozdelené do tried nebezpečných látok, najmä na:

• výbušné materiály a predmety
• plyny
• horľavé kvapaliny
• horľavé pevné látky
• toxické a infekčné materiály
• korozívne materiály
• rádioaktívne materiály
• rôzne nebezpečné materiály a predmety

Zásielky obsahujúce nebezpečné látky možno často identifikovať podľa zobrazených piktogramov, obvykle vo forme jasne viditeľného kosoštvorca. Farba tohto obrázku označuje druh nebezpečenstva. Napríklad horľavosť je označená na červeno a výbušný materiál je označený na oranžovo. Zeleno je označený nehorľavý a nejedovatý plyn, pretože túto farbu majú všetky zásobníky stlačeného vzduchu.

Cestná preprava nebezpečných vecí

Čo je ADR doprava?

Ide o cestnú prepravu nebezpečného tovaru po Európe. Dohoda ADR bola spísaná v Ženeve 30. septembra 1957 a podpísalo ju 9 krajín, pričom jej depozitárom bol generálny tajomník OSN. Krajiny, ktoré podpísali vyššie uvedenú dohodu, sú povinné dodržiavať jej obsah.

Dohoda ADR je komplexný právny predpis, ktorý pokrýva množstvo oblastí súvisiacich s prepravou nebezpečných vecí. Skladá sa z vlastnej zmluvy, ktorá vymedzuje právne vzťahy medzi zúčastnenými stranami, a príloh A a B, ktoré obsahujú ustanovenia, ktoré široko upravujú podmienky prepravy jednotlivých nebezpečných vecí po ceste.

Potrebné doklady na prepravu nebezpečných vecí

• ADR certifikáty
• Originálne balenie produktu
• Karty bezpečnostných údajov materiálu MSDS sú dokumenty vydané v súvislosti s výrobcami chemikálií, ktoré boli klasifikované ako nebezpečné látky. Povinnosť vydať kartu bezpečnostných údajov vyplýva z nariadenia Európskeho parlamentu 1907/2008, skrátene REACH. Nariadenie špecifikuje, v akých prípadoch má byť list pripravený a čo na ňom má byť uvedené. Je dôležité vedieť, že karty bezpečnostných údajov sa vzťahujú iba na nebezpečné látky a nie na všetky chemikálie všeobecne. U látok, ktoré nie sú nebezpečné, preto výrobca nemusí vydávať kartu bezpečnostných údajov.